pondelok 21. decembra 2015

Motivácia na zmenu k lepšej a účelnejšej výchove detí


 

Všetci chceme svoje deti vychovať dobre. Chceme, aby boli šťastné a úspešné v každej životnej oblasti. 

 

Je to fajn, že to všetci chceme, ale prečo nie sú na svete iba šťastný a úspešný ľudia? Jednoducho preto, pretože chcenie nestačí. 

 

Dnes sa zameriam na motiváciu. Na motiváciu rodičov k lepšej výchove svojich detí.









Našu motiváciu najviac ovplyvňujú dva pocity:


POCIT RADOSTI a POCIT STRACHU

Ak skutočne chcete svoju výchovu zlepšiť. Zabezpečiť svojim deťom lepší život, na základe dobre vložených princípov, tak musíte byť motivovaný.
Urobíme si jedno cvičenie:

POCIT STRACHU – zavrite oči a vytvorte si v mysli ten najhorší scenár, aký si len môžete predstaviť o tom, ako ste vo výchove zlyhali, čo ste do dieťaťa všetko zlé vštepili, ako ste ho mnohokrát sklamali a pod.
(Vidím svoje dieťa, ako mi stále odvráva, nadáva, že má zlú partiu kamarátov, vôbec sa so mnou nechce rozprávať, začal drogovať a pod.)

  • tento pocit nech vo vás spôsobí to, že to pre svoje dieťa takto nechcete. V žiadnom prípade to nedopustíte a urobíte pre to všetko. Vždy, keď budete chcieť bezdôvodne udrieť svoje dieťa, nebudete mať na neho čas, budete sa spolu hádať a mnoho ďalšieho, tak si spomeňte na tento pocit, na tento film, čo tým môžete dieťaťu spôsobiť.

POCIT RADOSTI – zatvorte oči a vytvorte si v svojej mysli nový scenár o svojom šťastnom a úspešnom dieťati. (Mám sebavedomé dieťa, ktoré má veľa dobrých kamarátov. Je dobrý, v tom čo má rád a je šťastný. Je milý, má rád ľudí a aj jeho majú radi. Všetko na, čo položí ruku sa mu podarí. Pomáha ľuďom a je úspešný v manželstve, vo firme a v živote veľa cestuje.)

  • tento pocit nech vo vás spôsobí to, že pre výchovu svojich detí urobíte všetko. Pretože tento úspech, šťastie detí začína práve u nás rodičov. To čo do nich vložíme, to s nimi bude kráčať celý život. Tak nech sú to iba veci, ktoré mu pomôžu k šťastnému a naplnenému životu.

Ešte vám dám jednu radu. Aby vám motivácia vydržala, udržujte si ju. Udržíte si ju tak, že sa budete motivovať každý deň - týmto cvičením, knihami o výchove detí, článkami, videami – rozvojom v oblasti výchovy detí, komunikácie, motivácie a osobnostným rozvojom.

Na našej ceste výchovy detí nás motivujú aj ciele

  • Máte stanovené ciele vo výchove detí?
  • Čo chcete svojim deťom vštepiť, čo v nich budovať?
  • Viete, čo je pre úspech v živote vášho dieťaťa dôležité?







Odpovede na tieto otázky, tiež, ako to zapracovať do vášho života a aj do života vašich detí nájdete v ebooku 




utorok 15. decembra 2015

To najdôležitejšie, čo môžete svojim deťom dať

"To najdôležitejšie, čo môžete svojim deťom dať, je veriť im viac, ako veria samé sebe." 
                                                                                                              Anna Hvizdáková


piatok 11. decembra 2015

Vyčerpanosť


Je pozoruhodné, ako rýchlo naše deti dokážu vycítiť , kedy sme slabé a pripravené sa im poddať.  Neustále od nás niečo žiadajú, doslova „žobrajú“ – a vedia, že ak vytrvajú, majú vyhraté. Mnohokrát sa radšej poddáme, len aby sme mali pokoj.  Často krát deťom niečo prikážeme, ale odbijú nás odpoveďou : jasné, za chvíľu to urobím,  alebo:  prečo zase ja? Teraz je na rade ...... 

 

 

Radšej si to spravíme samé, ako čakať a stále dookola pripomínať, že na to tie naše deti zabudli.
Pomyslíme si:  To, že si vynesiem smeti sama, ma stojí  o veľa menej energie, ako keby som im to mala stále hovoriť. 

Čím neskôr začnete trvať na svojich požiadavkách, tým viac vyčerpanejšia budete! Deti vedia ako na vás. Veď predsa poľavili ste toľko krát, že musíte poľaviť aj teraz. Nakoniec všetko doma robíte sama. A manžel s deťmi vám s frflaním  dvihnú nohy, aby ste pod nimi mohla povysávať.
 Uvedomte si, že zakaždým, keď necháte svoje deti poľaviť v pracovných povinnostiach – učíte ich nezodpovednosti, byť ľuďmi, ktorí čakajú na to, že to niekto  za nich urobí.


 
 
Ľutujem  manželku/a,  ktorí  ich  dostanú !






  

Čo  je  potrebné  urobiť ?



 Vytrvať! Vytrvať! Vytrvať!




 


Stačí vytrvať na svojich požiadavkách o niečo dlhšie, ako deti! Deti pochopia, že to tento krát myslíte vážne. 


Nájdite si niekoho, kto vám doma pomôže,  dohodnite sa s manželom, od kedy do kedy, chcete mať čas len pre seba, aby ste načerpali nové sily. Pamätajte na to, že máte tiež svoj život. Deti  zistia, že nie sú stredom vesmíru a taktiež, že aj oni majú svoj voľný čas a naučia sa sním  hospodáriť.








Viac, ako zo seba naďalej nerobiť doma všetkým slúžku a naučiť deti pomáhať v domácnosti, nájdete v e-booku

na www.annahvizdakova.sk


Autor: Mgr Kateřina Kršiaková

štvrtok 10. decembra 2015

Vianočná pomoc pre Gabiku

Ahojte
Dnes sme sa pustili do projektu Vianočná pomoc pre málu Gabiku, ktorá je na vozíčku.
Za tento krátky čas, chceme Gabike a jej rodine urobiť Vianoce o niečo krajšie.
 
 Môžte pomôcť sumou 2,99€/79czk.
 
Tento projekt sme pripravovali niekoľko týždňov, pretože to nechceme ZADARMO - ako bonus od nás dostanete 5 KROKOVÝ INTENZÍVNY KURZ - o výchove detí
 
Ak mate záujem o pomoc kliknite na stránku www.vychovadeti.eu - kde sa dozviete viac. Stačí si objednať kurz.


Čo z dieťaťa vyrastie je aj naša zásluha




Rodičia, rodinné prostredie, hodnoty, presvedčenia naprogramujú, či už vedome alebo nevedome život svojho dieťaťa.






Dieťa programujeme ako počítač.
Čo v ňom chceme mať, to tam pridáme, ale aj to, čo v ňom mať nechceme, tam máme 
(vírusy, spamy … ). 

Preto musíme dávať veľký pozor na to, čo do dieťaťa vkladáme. Zlé veci prídu aj samé, bez toho aby sme ich volali. Preto sa zamyslíme, čo môžeme naším deťom odovzdať, aby sme naprogramovali ich dobrú budúcnosť a hlavne, aby si vedeli poradiť so všetkými vírusmi, spamami a pod.








Čo by sme mali urobiť?

  1. Prevziať zodpovednosť za svoj život a za život svojich detí – všetko (dobré aj zlé), čo sa v mojom živote stalo, je mojou zásluhou. Môžeme si však vybrať, ako sa k danej veci postavíme.
    To, ako budú žiť v dospelosti moje deti je mojou zásluhou. Z časti určite! Vo vyššom veku už dieťa preberá zodpovednosť samé za seba. Avšak to, čo sme mu po celý čas hovorili, ako sme sa k nemu správali, ako sme žili, sme mu odovzdali a vyformovali sme jeho identitu, či sa nám to páči alebo nie. My – rodičia formujeme svoje deti.
    Prevezmime teda zodpovednosť a prestaňme sa vyhovárať na vonkajšie okolnosti (pocit únavy, viny, hnevu, na manžela, susedov, financie … ) Je to len a len naša zodpovednosť, nikoho iného.


  2. Vedome sa rozhodnúť a zmeniť presvedčenia 


    Vaše vnútorné presvedčenie (som najlepšia mama, úžasná manželka, šťastná žena, ja dokážem vychovať človeka, ktorý vie bojovať, ktorý sa nevzdáva, ktorý miluje druhých ľudí, ktorý je trpezlivý, šťastný, zodpovedný, sebavedomý ….. ), nemôže ovplyvniť okolitý svet. Pretože si vyberáme, ako budeme v daných situáciách reagovať, čím sa budeme zaoberať. Budem sa zaoberať, tým, že mi blízky hovoria, že nemám na to, aby som svoje deti vychovala tak, aby boli úspešné. Alebo sa budem zaoberať tým, ako danú vec, cieľ dosiahnuť.
    Aj keď neviem ako to mám urobiť, ale pustím sa do toho a krok po kroku sa mi budú otvárať nové a nové dvere, nové a nové možnosti“.
    Začať môžeme vzdelaním, čítaním kníh, článkov a ostatné sa pridá. Ak nezačneme, tak sa nám ani nemôžu začať odokrývať tie nové a nové možnosti, nové a nové dvere. Na čo sa nám budú ukazovať, keď nie sme schopný ani začať?

Začať môžete napríklad aj ebookom zadarmo na www.annahvizdakova.sk

 

pondelok 7. decembra 2015

Princíp sejby a žatvy naozaj funguje!






















            Ako princíp sejby a žatvy funguje nájdete v tomto návode

Ako si vybudovať zdravú rodičovskú autoritu

"Ak ste sa aj vy zamýšľali, ako zdravo vychovávať svoje deti bez toho, aby ste boli prehnane dominantní rodičia alebo naopak priveľmi benevolentní, potom túžite po zdravej rodičovskej autorite. Skúste sa najprv zamyslieť, do ktorej kategórie rodičov dnes patríte" (Zdroj:https://eduworld.sk/cd/anna-hvizdakova/1551/autorita-rodica-pri-vychove)

 

Pokračovanie článku

www.annahvizdakova.sk

sobota 5. decembra 2015

Zastrašovanie detí ANO či NIE?




Ako je to u vás?


Používate zastrašovanie ako výchovný prostriedok, aby ste si udržali ako-taku autoritu?

 

Tu je ZADARMO návod (www.annahvizdakova.sk), ako naučiť dieťa zodpovednosti. 

Ako budovať svoj vzťah s nimi a súčasne si zachovať zdravú autoritu rodiča.




Čert | na serveru Lidovky.cz | aktuální zprávy















https://www.facebook.com/thankmoms

Vyber su tu správnu výchovu!


Ako ste na tom VY? - poúčate alebo dávate príležitosti?  

Viete, aký ste typ rodiča? 
Urobte si zadarmo test "aký ste rodič"

Ako budovať krok po kroku sebavedomie dieťaťa


AUTOR: Anna Hvizdáková


 Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo sebavedomé. Sebavedomie sa začína budovať v útlom detstve, jeho základy kladú rodičia. Malé dieťa sa nevie ohodnotiť, vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak sa rodičia k nemu správajú ako k samostatnej jedinečnej osobnosti, z ktorej sa tešia a podporujú v tom, čo jej je vlastné, dostane dobré základy.






Čo je sebavedomie?
Je to uvedomovanie si svojej vlastnej hodnoty. Človek sa musí predovšetkým dobre poznať, aby si bol vedomý svojich pozitívnych i negatívnych stránok. Vedieť, že v niečom je dobrý, iné mu robí ťažkosti, ale nebrať to tragicky, nemyslieť si, že ak nie je úplná špička, je horší alebo menej hodnotný človek.





Ideálne je, keď si dieťa predstavuje a hovorí, aký by chcel byť a čím by chcel byť.

Niekto povedal:
Nie sme to, čo si o sebe myslíme …
Nie sme ani to, čo si o nás myslia iný …
Sme to, čo si myslíme, že si o nás myslia druhí.

Každý z nás hodnotí to, čo si podľa nášho názoru o nás myslia druhí ľudia. „Učiteľka o mne hovorí, že som k ničomu, nič sa mi nedarí. Má pravdu, nič neviem urobiť na poriadok.“
„Mama si o mne myslí, že som šikovný a keď chcem všetko dokážem. Ja to dokážem, mama mi verí a ja viem, že na to mám“.


 Ako budovať sebavedomie dieťaťa krok po kroku:

1.                  Vytvoriť dobré rodinné zázemie:

Milovať dieťa a dávať mu to najavo dotykmi (hladiť, objať, túliť sa, štekliť sa ...),  nešetriť slovami (milujem ťa, som rada, že ťa mám, som na teba pyšná, ďakujem),  rešpektom (dieťa počúvať, nie vypočuť, aj jeho potreby niekedy uprednostniť pred svojimi, správať sa k nemu s úctou) , pocitom istoty (pravidlá rodiny, dieťa nech sa môže vždy na vás spoľahnúť, nech vie, že mu pomôžete bez zbytočnej kritiky a že mu rozumiete – vžiť sa do jeho situácie, pocitov a nie ich hodnotiť), pocitom dôvery (hlavne plniť si svoje slová a sľuby) a pocitom hodnoty ( dieťa milovať, ale mu aj veriť vo všetkých smeroch, byť pre rodičom dôležitý, mať možnosti vlastného názoru a rešpektu).
Vytvoriť kompletnú (manželstvo muža a ženy), šťastnú rodinu a dobré rodinné prostredie (čo najmenej hádok, veľa spoločných zážitkov, záujmov a pár dobrých pravidiel rodiny).

Pekne to povedal James Dobson „Deti proste do zoznamu „Čo mám urobiť“ nejako nezapadajú. Byť dobrým rodičom je časovo náročné. Stojí to čas, viesť deti ku knihám – stojí to čas, púšťať si s nimi šarkana, hrať s nimi futbal a skladať skladačky.  Stojí to čas, ešte raz si vypočuť, ako si naše dieťa rozbilo koleno a ako to bolo s vtáčikom, ktorý mal zlomené krídlo. Práve toto sú stavebné kamene sebavedomia dieťaťa“

2.                  Dieťa by malo vedieť kto je a poznať svoju hodnotu:

Dieťa je: dieťa,  Božie stvorenie, je zodpovedné za svoje správanie a za svoj život- o tom hovorím v ebooku ( Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať zo svojich detí vyrovnaných a úspešných ľudí)

Ukázať dieťaťu, že fungujú v živote rôzne postavenia (Boh, rodič, učiteľ, starý rodič, spolužiaci,...) a vysvetliť mu akú úlohu práve zohráva ono. Podľa toho, by sa potom malo správať. Z dieťaťa sa stáva to, čo mu od malička hovoríme, že je. Rodič rozhoduje o tom, akým smerom sa bude sebavedomie dieťaťa uberať.  O sile slov a viere v dieťa sme tiež hovoríme v hore uvedenom ebooku v kapitole   „zmena mysle“.
Rodič, učiteľ môže ducha dieťaťa poškodiť veľmi ľahko zosmiešňovaní, neúctou, hrozbami, že mu odoprú lásku a slovným odmietaním.

Poznať svoju hodnotu: mať jasno v tom, v čom som dobrá/ý a to rozvíjať a vzdelávať sa . Vedieť, že nikto nevie všetko dokonale a rozpoznať to, čo mi až tak dobre nejde. 

Tiež by dieťa malo vedieť odhadnúť svoje reálne možnosti (Som dobrý vo futbale, no v škole mi to až tak nejde).  To neznamená, že by sa mal prestať učiť, ale malo by to dieťaťu spôsobiť pocit kompenzácie  (niekto sa dobré učí, ale zlé hrá futbal- ja hrám futbal excelentne, no v škole mi to až tak nejde). Dieťa sa nezačne tak podnecovať, neveriť si, cítiť sa neisto, pretože vie, že aj ono je v niečom dobré.  Nestráca svoje sebavedomie, ale ho buduje poznávaním seba.   

Každý človek je na niečo užitočný pre druhých, každý má hodnotu.

Hodnotu dieťaťa zistíme pozorovaním, počúvaním a skúšaním nových vecí.
Hodnota v kráse a inteligencií je veľmi krátkodobá, preto sa snažme nájsť a budovať lepšie hodnoty človeka (láska, dobrota, milosť, radosť, optimizmus, pomáhať a myslieť aj na druhých, … ). Tieto hodnoty im najlepšie vštepíme tak, že my – rodičia podľa toho budeme žiť. Budeme pomáhať starším ľuďom s nákupom, kupovať si notabene, zanesieme susedom koláče, čo sme napiekli, budeme sa často usmievať a pozerať na problémy s optimizmom, budeme odpúšťať a viac sa k odpusteným veciam nevracať a milovať druhého ako seba samého.
Podnecujte dieťa už od predškolského veku, aby niečo dobre vedelo, aby v niečom vynikalo. Je jedno, či hudba, kreslenie, počítanie, cudzie jazyky alebo šport. Je veľmi nebezpečné poslať dieťa do dospievania bez akýchkoľvek vedomostí, zvláštnych znalostí, bez možnosti kompenzácie – hovorí James Dobson.


3.                  S pribúdajúci vekom narastať sloboda a zodpovednosť dieťaťa:

                     Každý rok môže dieťa o niečo viac rozhodovať o sebe, o tom, čo si oblečie, o svojom voľnom čase, o tom, čo si kúpi, s čím sa idete hrať a pod. .
                     Môžete už od 3-4 rokov učiť dieťa princípu financií. Každý týždeň dať vreckové, vysvetliť dieťaťu ako fungujú peniaze a čo by s nimi mal robiť. Na dieťati však musíme nechať rozhodnutie ako s nimi skutočne naloží. Ak si nebude pýtať radu, neradiť mu, nestarať sa do toho ako s nimi hospodári. Nechajme deti, aby sa samy poučili o princípe financií. Všetko minieš na stravu hneď prvý deň, tak ostatné dni budeš hladný.
                     Sloboda rozhodnutia – vždy by sme mali myslieť na to, aby sa dieťa mohlo rozhodnúť čo urobí. Používať tak vety, také vysvetlenia, minimálne vždy použiť dve možnosti,  aby v nich dieťa videlo, že je rozhodnutie na ňom a za svoje rozhodnutia aj ponesie zodpovednosť. „Chceš červené alebo žlté tričko? Ideme dnes na kone alebo na plaváreň? Pozbierame kocky rýchlo a pôjdeme sa hrať inú hru alebo strávime tento čas pomalým zbieraním kociek a na druhú hru nám čas už nezostane?“
                     Zodpovedne si dieťa plní svoje povinnosti (domáce úlohy, domáce práce,  nemešká, zodpovedne chodí na krúžok, a poctivo cvičí). Ak naučíme dieťa zodpovedne pristupovať ku každej práci naučí sa disciplíne, spoľahlivosti, pracovitosti a to sú vlastnosti sebavedomého človeka. Môžeme ich učiť že to, čo práve robím, robím na 100%, najlepšie ako viem a s radosťou. Keď si dieťa už nejaký cieľ dalo, tak nech sa tak ľahko nevzdá, ale nech chce cieľ dosiahnuť aj popri mnohým problémom a za cenu vlastnej pohodlnosti. Stanovuje si nové a nové dosiahnuteľné ciele.


4.                  Komunikácia má na sebavedomie veľký vplyv.

Ako dieťa naučiť komunikovať nájdeme v ebooku „Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať úspešného a vyrovnaného človeka“. Tu je ešte pár typov, čo je pri budovaní sebavedomia ohľadne komunikácie dôležité:
                     Čítanie: Dieťa by malo vedieť dobre čítať a zrozumiteľne rozprávať. Najskôr si dieťa buduje vzťah k čítaniu tým, že sa mu predčíta. Potom sa v škole učí čítať a hneď prvý rok by sme na čítanie mali byť prísny a naučiť dieťa dobre čítať, tým, že bude dieťa  doma veľa čítať.  Kto veľa číta je inteligentnejší, má väčšiu slovnú zásobu, je istejší a tiež  dieťa, ktoré vie dobre čítať sa aj lepšie učí.
                     Humor: Vedieť humor pochopiť a aj ho vyprodukovať. Môžeme po ceste domov zo škôlky, školy si navzájom s deťmi rozprávať vtipy. Na internete si určite nájdete mnoho vtipov podľa veku dieťaťa. Napríklad k  našej téme: „Viete čo je maximálne sebavedomie? Keď sa červík vyberie na ryby“ . Vtipný ľudia sú žiadanejší, sú obľúbenejší a to dodáva aj pocit sebavedomia.
                     Vedieť sa  naučiť hovoriť dobré slová o sebe – som šikovný, darí sa mi, som sebavedomý, viem pekne kresliť, tancovať, hrať na klavíri … .
                     Vedieť jednoducho a zrozumiteľne povedať svoj názor, svoju požiadavku – „chcem piť“ povie dieťa  a mama už mu podáva piť. Takto nie. Nabádajte ho k tomu, aby povedal,  čo presne chce „mama podaj mi prosím pohár vody“ 
                    Vedieť pomenovať svoje pocity – odkryť svoje pocity a pomenovať ich. Môžeme sa dieťaťa spýtať „Čo by si teraz potreboval? Povedz ako sa cítiš uľaví sa ti“.
                     Vedieť zvládať negatívne emócie – najlepší spôsob, ako zvládnuť negatívne emócie je ich vysloviť (som nahnevaná, urazená, smutný, hanbím sa).
                     Vedieť zniesť a povedať kritiku.
                     Vedieť presadiť svoju požiadavku, ale tiež vie aj nevhodnú požiadavku odmietnuť.
                     Vedieť poprosiť o pomoc, o láskavosť- dieťa spadne a hneď ho dvíhame zo zeme. Nechajte ho, ak si veľmi neublížilo, aby vás poprosilo o pomoc.
                 Vedieť povedať a prijať kompliment – „maminka dnes sa mi veľmi páčiš. Ďakujem , aj mne sa páči, čo som namaľoval“.
                     Vedieť počúvať a pýtať sa na podrobnosti.
                     Vedieť si získať rešpekt –  tak, že budeme rešpektovať najskôr dieťa my.


Sebavedomé dieťa podľa J Melgosy a R. Posse:

1.                  Vie, že sa nemusí všetkým páčiť.
2.                  Neprispôsobuje sa tomuto svetu, ale chce byť jedinečný.
3.                  Má sklon prejavovať zdravé správanie bez nekalých úmyslov.
4.                  Nehľadajú na druhých chyby, ale radujú sa z dobrej správy.
5.                  Má istotu a vieru vo svoje schopnosti, zručnosti.
6.                  Optimisticky pristupuje s novým výzvam a k úlohám.
7.                  Má emocionálnu pohodu – cíti sa dobre sama zo seba, je šťastnejšie a zaujímavejšie.
8.                  Je tvorivejšie, úspešnejšie a schopnejšie vo všetkých činnostiach.
9.                  Prirodzenejšie a spontánnejšie nadväzuje spoločenské vzťahy a priateľstvá.
10.              Nebojí sa výziev, práve  naopak, pokladá ich za ciele, ktoré chce dosiahnuť.


Dr. Jaseph Bobitt, známy detský psychológ, to vyjadril takto:
„Prieskumy ukazujú, že dieťa s najnižším sebavedomím je také, ktoré u stolu pri spoločnej večeri nesmie povedať ani slovo. O stupienok lepšie je na tom dieťa, ktorému je u stolu dovolené celý rozhovor riadiť. Najvyššie v tomto zoznamu stojí dieťa, ktorého rodičia povedia: „Áno, môžeš prehovoriť – až na teba príde rada“. Z tohto výroku vyplýva, ako  je dôležitá pre citové bezpečie a zdravé dieťa rovnováha medzi láskou a uplatňovaním zdravej rodičovskej autority.“
Ako vidíme, budovanie sebavedomia je celá veda :). Od dobrého rodinného prostredia, pozitívnych slov, dostatku slobody a zodpovednosti až po komunikáciu.

 



Všetko sa to nedá napísať do jedného článku. Preto viac o pozitívnom vyznávaní, o zdravej rodičovskej autorite, o formách komunikácie, kedy a ako komunikovať s dieťaťom, aby sme medzi sebou mali dôveru, lásku, pokoj a harmóniu nájdete v ebooku 

Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa

Verím, že vám tento článok vám pomôže  o niečo viac vybudovať u dieťaťa jeho pevné sebavedomie.






                           



piatok 4. decembra 2015

Návod Ako po deťoch prestať kričať - na stiahnutie - zadarmo!

Chcete po deťoch prestať kričať?

Nemáte dostatok autority a rešpektu?


ZADARMO návod
ako naučiť dieťa zodpovednosti. Ako budovať svoj vzťah s nimi a súčasne si zachovať zdravú autoritu rodiča.

Ako začať myslieť pozitívne.



Mate pocit, že je toho na vás veľa? Potrebujete zmenu?

Začnite zmenou myslenia!



 
Americká autorka Joice Meyer vo svojich knihách píše, že v mysli máme vystavané hradby, ktoré musíme zbúrať. Musíme búrať tehlu po tehle. Kým nezostane čisté pole na náš osobnostný rozvoj. Hradbami myslí negatívne myšlienky. Búrať ich môžeme jedine tak, že budeme negatívne myšlienky nahrádzať pozitívnymi. Nie je to jednoduchá úloha, ale nie je ani nesplniteľná.

 

 

Nemožné? NIE! 
Obtiažné? ANO!



Negatívne myšlienky nezmiznú len tak. Musíte s nimi bojovať. Najväčšími nepriateľmi negatívnych myšlienok sú práve tie pozitívne. Kedykoľvek vás napadne niečo negatívne, zmeňte to na pozitívne! Zo začiatku si budete musieť dávať pozor na dodržiavanie tohto pravidla. Keď si vaša myseľ zvykne, pôjde to automaticky.
Pripravte si Vaše pozitívne myšlienky, aby ste bola pripravená, keď prídu tie nežiadané. Porozmýšľajte, za čo ste v živote najviac vďačná.


Napr.: Mám zdravé deti, to je to najväčšie šťastie, aké môžem mať. Mám prácu, ktorá ma napĺňa. ....
Milí rodičia, aj z Vás môže byť pozitívne zmýšľajúci človek. Myšlienky nie sú ukryté len vo vašej hlave. To, ako myslíte, vnímajú aj ostatní, pretože myšlienky sú jasne viditeľné na vašom správaní, na všetkom, čo robíte. Čo sa stane, keď budete pozitívne zmýšľať? Váš život sa zmení k lepšiemu.

Ako začať bojovať?



 

Myslite cieľavedomo!


Začnite si svoje myšlienky vyberať. Dávajte si pozor, na čo myslíte. Zamerajte Vašu pozornosť na to, ako to zvládate, aké je byť rodičom skvelé. Nemyslite na to, ako sú vaše deti neposlušné, aký je Váš dom...Radšej si pomyslite: Moje deti sú troška roztržité, ale sú zdravé. Mám kde bývať....
Dianie v našich mysliach môžeme ovplyvňovať podľa potreby. Trénujte sebaovládanie vašej mysle, každý deň sa nastavte na pozitívnu vlnu. Zo začiatku to bude ťažké, je to predsa niečo nové, postupným trénovaným našej mysle to pôjde už automaticky.


Nastavenie Vašej novej mysle je len na Vás. Nenechajte sa odradiť malými neúspechmi, neprajnými ľuďmi. Buďte pripravení na takéto situácie, pretože oni prídu. Budú Vás skúšať, či vytrváte. Preto musíte byt silní, a nevzdávať sa hneď, keď príde prvá kolízia života.
Stanovte si ciele (krátkodobé aj dlhodobé), kde sa chcete vidieť o pár rokov, víziu ako vychovávať svoje deti. Venujete pozornosť tomu, ako to chcete vy, nie ako to je. Nalaďte sa na cieľavedomé myslenie.


Strážte si jazyk!


Naučte sa vyberať si slová. Zamyslite sa sami nad tým, ako rozprávate o sebe, svojej rodine, svojom zdraví, o svojom živote. Naučte sa hovoriť, ako to ide, ako to zvládnete, akí ste zdraví... Zamerajte pozornosť na to, aby ste o sebe a živote hovorili pozitívne. Úplné vylúčte zo svojho slovníka: Asi som chorý, som nešikovný, deti sú zlé a pod. Hovorme v superlatívoch. Ak sa Vás nabudúce niekto opýta, ako sa máte? Nepovedzte, mám sa dobre, ujde to. Povedzte: mám sa skvelo, vynikajúco, perfektne. Moje deti sú úžasné!- No, neznie to lepšie?

TIP: Chcete po svojich deťoch, aby sa obliekli. Deťom sa však do toho nechce a popri obliekaní sa  hrajú, tancujú a robia všetko len nie sa obliekajú. Vyskúšala som už toto viac krát a vždy mi to zafungovalo. Nepovedala som čo vidím.  Videla som, že sa neobliekajú, ale sa hrajú. Povedala som im: "Som tak rada, že sa tak krásne obliekate, robí mi to radosť. Viete veľa detí to vo vašom veku nevedia a som na vás pyšná". Odišla som a oni sa behom chvíľky obliekli :). 
Zbavme sa výhovoriek typu: Nemám práve čas, nemám chuť, mám veľa inej práce, ja to neviem, mám strach. Výhovorky sú pokušiteľky, ktoré nás budú napadať, budú nás chcieť znechutiť.


 

Osvojte si slovo „dokážem“. V živote ste už veľa krát počuli: „To nedokážeš“. Vaši priatelia alebo rodina Vám často krát hovoria, čo nedokážete. Vy prídete s novým nápadom, a oni to hneď zavrhnú. Povedia Vám škoda času a energie. Aj keď viackrát si počula slovo to nedokážeš, musíš si teraz povedať, ale dokážem. Povedz si: „Teraz to dokážem! Dokážem svoju myseľ obnoviť a nastaviť na pozitívne vlny. Ja to dokážem!“