Úcta

 
  

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/
Autor: Ing. Anna Hvizdáková

Otázky nadovšetko

http://annahvizdakova.sk/

Vety, ktoré by ste svojmu dieťaťu mali hovoriť, aby ste mali dobrý vzťah aj po mnohých rokoch a z dieťaťa dobrého človeka

 

Slová lásky – nemôžeme to však iba hovoriť, dieťa to hlavne potrebuje cítiť z našich skutkov.

• Milujem ťa.
• Milujem ťa takého/takú, aká si.

Slová uistenia a podpory – nech dieťa vie, že ste vždy pri ňom a že mu veríte.

• Viem, že si to robil/a najlepšie, ako si vedel/a.
• Verím, že to zvládneš.
• To, ako sa rozhodneš, je na tebe.
• Neboj sa, dokážeš to, keď budeš skutočne chcieť.
• Všetko ide, keď sa chce.
• Som pri tebe.
• Vždy sa na mňa môžeš spoľahnúť.

 


Obecné, ale pravdivé

• Čo seješ, budeš aj žať.
• Miluj blížneho tak, ako seba samého.
• Investuj do vzťahov a pomáhaj druhým.
• To, že ti niekto povie nie, neznamená, že ťa nemá rád. Má iba iný názor. Možno je aj lepší ako tvoj. Porozmýšľaj nad tým, čo ti povedal a rozhodni sa sám.

Keď dieťa nesúhlasí s našim návrhom – opýtajte sa na ten jeho a dohodnite sa.

• Dobre, ako si to teda predstavuješ?
• Čo navrhuješ?
• Ok, daj riešenie?

Žalovanie, sťažovanie sa – nenechať sa vtiahnuť do riešenia situácie.

• Čo čakáš odo mňa?
• Ako si sa to snažil/a vyriešiť?

Podpora úspechu v živote – toto sú cenné vlastnosti, ktoré sú pre úspech v živote dôležité.

• Chyby sú dobré, naučíš sa z nich oveľa viac, ako keby si žiadne chyby nerobil/a,  alebo nerobil/a nič.
• Čítaj publikácie,encyklopédie- knihy, ktoré ťa niekam posunú.
• Samovzdelávanie je viac ako 5 škôl.
• Úspech si ty.
• Riešení je viac, treba vybrať to správne.
• Závisí iba od teba, ako budeš žiť.
• Tvoje myslenie tvorí tvoju minútu a tvoju budúcnosť.
• Myslí pozitívne a vo veľkom.
• Každé slovo, ktoré vyslovíš ovplyvní tvoj život.
• Krok po kroku a prídeš do cieľa.
• Život je zmena.

Nevhodné emócie dieťaťa – dať dieťaťu najavo, že jeho pocity sa musí naučiť ovládať sám.

• Môžeš byť nahnevaný, ale nemôžeš dovoliť, aby ťa hnev ovládal.
• To čo cítiš, vyjadri slovami, uľaví sa ti.
• Chcem ti poradiť, ale ako sa rozhodneš je na tebe.
• To ako sa cítiš je na tebe. Môžeš plakať a pokaziť si deň alebo sa môžeš nad tým povzniesť a mať sa lepšie. Rozhodnutie je na tebe.

Denné otázky

• Prosím, pomôžeš mi?
• Čo by si chcel/a dnes robiť?
• Čo si si z dnešného dňa odniesla, naučila?

Pochvala – zamerať sa na výsledok, situáciu, nie na dieťa samotné (si šikovný, dobrý).

• Teraz ta dlážka vyzerá super.
• Čo sa ti na tom, čo si namaľovala, najviac páči?
• Čo z toho sa ti podarilo?
• Teraz sa tu budeš oveľa lepšie cítiť, keď si si upratala, však?
• Vyhrala si, aký to bol – je  pocit?
• Keď si mi pomohla pri upratovaní, máme teraz čas na nejakú hru, čo ty nato?
• Oveľa rýchlejšie sme  nakúpili, keď sme sa zbytočne nezdržiavali !?

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/

AUTOR: Anna Hvizdáková

Mali pomocníci

Deti sú múdre a milé stvorenia, sú odvážne, nebojácne, radi sa učia, chcú nám dobrovoľne pomáhať. Chcú, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá alebo to nevidíme.

Vidíme deti, ako niekoho, koho stále treba poúčať, naprávať. V správnej miere áno, ale nie neustále. Ich detský krik, smiech, radosť, beh, hravosť berieme ako hrozný hluk, prehnanú aktivitu a ešte chcú, aby sme stále boli pri tom. Nás to však otravuje, bolí nás z toho hlava a chceme mať pokoj.
Bojíme sa o nich, hovoríme im „toto môžeš, to nerob, spadneš, nebehaj ...“ a týmito našimi činmi a slovami deti strácajú odvahu sa púšťať do nových vecí.
Radi sa učia a my to berieme ako záťaž im stále niečo ukazovať a vysvetľovať. Nechce sa nám im čítať rozprávky, hrať sa s nimi spoločenské hry, kreatívne tvoriť s nimi a mnoho ďalšieho.









Od malička sa nám snažia pomáhať, ale mi ich pomoc neprijímame, pretože nemáme čas, nechce sa nám to po nich upratovať a radšej si všetko robíme samé.



Nie je to škoda, ako rýchlo hasíme detskú snahu, odvahu, pomoc, učenlivosť a hravosť?
Môžu mať naše deti pri takomto prístupe život radi a tešiť sa z neho?

Keď trošku povyrastú chceme, aby v živote niečo dokázali, no už v detskom veku sme ich odhodlanie skúšať nové veci stopli. Mohli sa zo svojich chýb veľa naučiť a byť v dospelosti oveľa skúsenejší a múdrejší.
Túžime po tom, aby sa radi učili, keď prídu do školy, no naučili sme ich učenie neznášať.
Veľmi by sme chceli, aby nám pomáhali v domácnosti, ale keď nám pomáhať chceli, my sme o ich pomoc nemali záujem.
Keď sa smiali, naháňali, tak sme ich krotili a výsledok je, že naše deti sa nesmejú a život berú ako nudu a povinnosti.
Aj napriek tomuto všetkému, napriek stálemu odmietaniu, stálym výčitkám sa naše deti snažia na nás zapôsobiť, pomôcť nám  a urobiť nám radosť.
No nie sú úžasné?
Nie však donekonečna. Aj naše deti majú hranice a v určitom bode si už povedia dosť aj oni.

Ako sa správať k deťom, aby sme ich podporili a nie znechutili?

•     Staňme sa dieťaťom aspoň raz za deň aj my – rodičia. Zahrajme sa s deťmi na naháňačku, futbal, vybíjanú, vytvorme si niečo spoločne, choďme s nimi na zmrzlinu... . Nech deti vidia, že aj v dospelosti sa vieme smiať a robiť si radosť zo života.
•     Venujme im pozornosť a naučme sa ich počúvať, čo nám skutočne hovoria.
•     Namiesto toho, aby sme ich stále poučovali, nechajme ich, aby na niektoré veci prišli samy, cez svoje chyby. Samozrejme, ak to nie je životu nebezpečné - „to nemôžeš!“ - „vyskúšaj a uvidíš“
•     Kritiku nahraďme povzbudením – „pozri, čo si urobila, si normálna?“ - „viem, že to vieš urobiť aj inak a lepšie“ .
•     Ak sa nás aj 30x opýtajú „prečo?“ odpovedzme im. Dajme im odpoveď, akú by sme sami chceli počuť na ich mieste. Nie iba odrmietnutím alebo jedným slovom. Možno si danú vec vyhľadáme na googlu, pomocou obrázkov alebo v knihe,  … . predovšetkým hravo a veselo :). Ak nemáme čas, povedzme to dieťaťu a vráťme sa k tomu o niečo neskôr. Dôležité je sa k tomu vrátiť.
•     Nechajme ich pomáhať nám, v budúcnosti to oceníme. Pri domácich prácach si to spolu užime. Urobme si domáce práce hravé, z domácich prác si urobme radosť aj my dospelí,  aby sme sa  k nim radi vracali.

Uvedomme si, že roky rýchlo plynú a nedajú sa vrátiť späť. Nepokazme si to zbytočne neustálym sa sťažovaním, lenivosťou a našou tvrdohlavosťou.

PS: povedzme si na rovinu. Aj tak sú tie naše deti najlepšie a najkrajšie, keď spia. 

AUTOR: Anna Hvizdáková 
Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/

Čas nad zlato!

 

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/ 

Šťastná rodina je správny základ pre dobrú budúcnosť detí

AUTOR: Anna Hvizdáková

„Rodina je oboje, ako základnou jednotkou spoločnosti, tak koreňom kultúry. Je to neutíchajúci zdroj podpory, obhajoby, uistenia a emocionálneho dobytia, ktoré dodáva dieťaťu silu, aby sa sebavedome odvážilo do väčšieho sveta a stalo sa všetkým, čím môže byť.“

Artur Schnitzler

Rodina je miesto, kde by sa mal každý jeden jeho člen cítiť milovaný, v bezpečí a rešpektovaný.

Úloha  RODIČOV

 

1. Rodičia by mali tvoriť dobrú atmosféru v rodine. Mal by prevládať smiech a pokoj, láska a sila rodiny.
2. Je na nás rodičoch sa postarať o svoje deti z finančného, výchovného a vzdelávacieho hľadiska.
3. Taktiež ich milovať, podporovať, smerovať a ukazovať im dôsledky ich rozhodnutí. Táto zodpovednosť nemôže byť delegovaná na škôlku, školu, kostol, zbor a na ďalšie inštitúcie, alebo na iných ľudí, či pedagógov . Ako rodičia máme za svoje deti zodpovednosť, aj za to, čo sa naučia resp. nenaučia.
4. Našou úlohou je, aby sme zakomponovali vyučovanie do celodenných aktivít nášho rodinného života.
5. Deťom by sme mali vštepiť naše morálne a duchovné hodnoty, ktorým veríme. Mali by sme ich učiť  tie veci, ktoré budú vo svojom živote, keď už budú bez nás, potrebovať – lásku, trpezlivosť, rešpekt, milosť, komunikáciu, odhodlanosť, vytrvalosť, nebojácnosť a predovšetkým ich naučiť plniť si svoje sny.

Výchovu a starostlivosť by sme však nemali „preháňať“ a vždy konať múdro a pokojne.

Nedávno zosnulý Dr. V. Raymond  Edman raz napísal: „Keď sa pozerám späť na spôsob, ako som vychovával svoje deti, ak by som to mal znovu zopakovať, tak by som trávil viac času s nimi pri jednoduchých každodenných aktivitách.“

Zistil, že veci, ktoré si dospelé deti najviac pamätali, boli obyčajne neformálne momenty, kde boli jednoducho len spolu. Skutočná komunikácia s dieťaťom sa nedá dosiahnuť za päť minút. Dieťa sa často   s  tými najdôležitejšími vecami  zdieľa v čase, kedy by sme to najmenej očakávali – v neformálnom alebo náhodnom spôsobe. Ak nedochádza popri výchove, popri každodenných povinnostiach k neformálnemu kontaktu s dieťaťom – každým zvlášť, tieto veci nebudú nikdy povedané.

V našej spoločnosti je to žena, ktorá je častokrát  považovaná za tú, ktorá vytvára, či riadi rodinu. Avšak platí to iba v druhoradom slova zmysle. Tvoriteľom rodiny by mal byť otec, pretože on z nej urobí to, čím má byť. Na jeho pleciach je zodpovednosť za rodinu.

V rodine má každý svoje postavenie a úlohy, ktoré by mal plniť, aby všetko správne fungovalo. Ak má žena všetko (financie, domácnosť, výchovu … ) na starosti a muž chodí iba do práce, s deťmi nepomáha, potom vzniká nevyrovnanosť. Ak sa otec nepostará, aby poskytol rodine správne vodcovstvo, takáto rodina upadne do chaosu a neporiadku. To vedie k matkinej vyčerpanosti, únave, k hádkam a otcovmu stále sa zvyšujúcim nezáujmom o rodinu. Následne môže vzniknúť to, že otec je čoraz menej doma, má celkom iné koníčky ako žena a deti.

A ak sa z rodinného života vytratí spoločný cieľ a každý si ide svojou vlastnou cestou, potom sa vytratí aj rodinný život a každý si žije ten svoj. Takáto situácia, ktorá sa dnes v 21 storočí stala úplne normálnou, vedie potom k rozvodom, ktorých stále pribúda.

Ako  takýto vzťah vplýva na deti? To si určite vie každý zodpovedať sám.

Ako teda nastaviť rodinný život, aby fungovalo manželstvo, výchova a dobré vzťahy?

Úloha   MUŽA - OTCA

1. Otec by mal zaujať svoje miesto ako vodca rodiny. Mal by byť hlavou. To žene aj deťom poskytuje určitý druh bezpečia.
2. Otec by mal deti učiť morálnym a duchovným hodnotám a ísť príkladom.
3. Otec je živiteľom rodiny a mal by prinášať a starať sa o financie. Pokiaľ muž neprináša financie do rodiny alebo prináša menšie množstvo ako manželka, určite by ich spravovať nemal.
4. Otec musí milovať svoju manželku a svoje deti a často im to hovoriť a dávať najavo (objatím, slovami, kvetmi, večerou, a hlavne jeho časom pre deti a ženu). Mužov, otcov čas venovaný deťom, žene je nevyčislíteľnou hodnotou v dnešnej spoločnosti!

Ak má tieto štyri veci na starosti muž, manželka je od veľa vecí odbremenená. Má viac sily, úsmevu, pohody a to vedie k tomu, že má viac času na deti, na manžela a predovšetkým na seba. Otec sa aktívne podieľa na chode domácnosti, výchove, čo vedie k zodpovednosti a k harmónii.

Úloha  ŽENY- MATKY

1. Žena je v prvom rade pomocnica muža. Pod slovom pomocnica myslím to, že má muža podporovať (v jeho rozhodnutiach, plánoch, cieľoch ... ), hovoriť mu povzbudivé slová, aspoň jedno každý deň (som na teba hrdá, vážim si ťa, milujem ťa, verím ti, viem, že to dokážeš … ). Určite nemám na mysli, aby muž manipuloval ženou, robil si s ňou čo chcel. Žena má právo povedať si svoj názor, ale konečné slovo by malo byť na mužovi. Muž sa cíti milovaný, vážený a hlavne mužom, ak sa k nemu manželka takto správa. Potom muži nevyhľadávajú iné ženy. Je to v mužoch a potrebujú takéto slová, dôveru a porozumenie mať doma.
2. Žena by sa mala starať o domácnosť a o deti.
3. Žena by mala tvoriť atmosféru v rodine. Nevyvolávať zbytočné hádky, škriepky, nemala by obviňovať a ohovárať muža, či deti pred svojou rodinou a známymi. Pretože „čo seješ budeš aj žať“. Ak zaseješ, že tvoj muž je neschopný, lenivý, že tvoje deti sú neposlušné, tak sa nečuduj, že tvoj muž bude neschopný, lenivý a deti budeš mať neposlušné.
4. Nemala by odopierať mužovi milovanie. Čím častejšie sa milujete, tým krajšie a šťastnejšie budete mať manželstvo a rodinu.

Pokiaľ sa my ženy budeme držať týchto štyroch pravidiel, budeme mať šťastné manželstvo. Deťom dáme dôležité základy do života a je veľká pravdepodobnosť, že aj naše deti budú vedieť vytvoriť zdravú rodinu, ktorá problémy rieši a neuteká od nich. Rodinu, kde sa dá vždy dohodnúť a kde sa navzájom všetci rešpektujú. (Zdroj:http://najmama.aktuality.sk/clanok/244746/ako-vytvorit-stastnu-rodinu-miesto-kde-by-sa-mal-kazdy-citit-milovany/)

Úloha  DETÍ - Pokračovanie TU

Princípy a formy výchovy, ktoré nás dovedú k šťastným deťom a k šťastnej rodine 

www.annahvizdakova.sk

Ďieťa sa učí tomu, s čím žije!

http://annahvizdakova.sk/

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/ 

11 krokov, aby rivalita medzi súrodencami nevznikala

AUTOR: Anna Hvizdáková

Ste tehotná a čakáte druhé bábätko?

Chcete, aby sa vaše deti mali radi?

Chcete, aby navzájom medzi sebou nesúperi-li? 

 

Aby rivalita u nás nevznikla používala som a používam tieto kroky:

1. Už ako tehotná rozprávajte svojmu prvému dieťatku, že príde do rodiny ďalší člen, ktorého budete mať rovnako radi ako jeho. Hovorte mu, ako sa s druhým bábätkom bude hrať, že už nebude sám, ale bude mať nového kamaráta. Rozprávajte mu ako ho budete spolu prebaľovať, kŕmiť a kúpať...Zapojte ho do diania, aby nemalo dojem, že je navyše a pozornosť sa sústreďuje iba na príchod druhého bábätka.

2. Keď už príde na svet nový potomok, dodržujte to, čo ste prvému dieťaťu hovorili počas tehotenstva. Vybudujete si tak dôveru a predídete mnohým problémom. Ako je napríklad pocit nespravodlivosti, zbytočnosti, odcudzeniu a uzatvoreniu sa do seba.

3. Dávajte pozor, aby ste neuprednostňovali niektoré z detí. Ešte pokiaľ je druhé bábätko maličké 0-4 mesiacov, dávajte viac svojho času tomu staršiemu. Zabránite tým pocitu, že je teraz druhoradé. Časom si zvykne sa o vás deliť s mladším súrodencom a príde to spontánne.

4. Pokiaľ máte obe deti pri sebe a náhodou pobozkáte mladšieho súrodenca, tak dajte pusu aj staršiemu. Aj keď nie je blízko vás, ale tu pusu videlo, či počulo. Zavolajte si ho k sebe a urobte presne to,čo ste urobili bábätku.

5. Vôbec nekritizujte svoje deti a už vonkoncom nie pred sebou. („ty si ale neporiadna, pozri aký tu máš neporiadok, vôbec sa na teba nemôžem spoľahnúť“). Druhé dieťa to vidí, počuje a môže si to začať o sestre/bratovi myslieť aj ono a podávať Vám to ako „pozri mama, zasa si neupratal“. Týmto spôsobom bude chcieť poukázať na seba aké je dobré a „poriadkumilovné“. Reakcia väčšiny rodičov býva taká, že dajú za pravdu tomu, kto žaluje a druhé dieťa skritizujú, alebo nejako uprednostnia toho, kto na to poukáže. V takomto prostredí vzniká rivalita medzi súrodencami a predbiehajú sa medzi sebou o vašu kladnú či negatívnu pozornosť.

6. Nepoukazujte na toho lepšieho „vidíš, aké má dobré známky tvoj brat? Alebo „pozri, urob to ako tvoja sestra, ona to vie“ „prečo nemôžeš chodiť na futbal ako tvoj brat, vždy musíš mať iné záľuby?“ V takomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nastane situácia ako v predošlom bode.

7. Všímajte si s akým zámerom za vami chodia vaše deti (či chcú vyvýšiť seba vo vašich očiach, alebo chcú ublížiť súrodencovi) a konajte s rozvahou a premyslením. Nie v návale emócií, či v snahe rýchlo niečomu zabrániť, pokiaľ to nie je životu alebo zdraviu nebezpečné.

8. Chváľte obe deti rovnako. Hľadajte možnosti ako deti pochváliť, nie za čo ich potrestať, či napomenúť. Platí vzorec: Zdôrazňovanie = Opakovanie.

9. Nedovoľte im na seba žalovať a týmto spôsobom zhadzovať druhú stranu. Ak im to dovolíte, stanete sa ich mediátorom v každej, hoci aj v banálnej situácií a vy si ani na chvíľu neoddýchnete a budete z toho veľmi unavená.

10. Niekedy nastane situácia, že niečo budete chcieť od svojich detí za odmenu. Dajte odmenu iba víťazovi. Ak dáte odmenu aj druhému, voči víťazovi to bude nespravodlivé a môže sa stať, že sa prestane snažiť. A ten druhý sa vôbec nemusí snažiť vyhrávať, pretože aj on bude odmenený.

11. Venujte každému dieťaťu SAMOSTATNE nejaký čas. Aj keď je to v dnešnej rýchlej dobe ťažké, no aj 10 minút stačí. Zaujímajte sa o všetky vaše deti rovnako.

Viac o detskej rivalite, o efektívnej komunikácie s deťmi  

Viete, aký ste typ rodiča? 

Zadarmo sa OTESTUJTE a budete vedieť, čo robíte vo výchove detí dobre a čo môžete ešte vylepšiť.

Ako naučiť dieťa zodpovednosti. Ako budovať svoj vzťah s nimi a súčasne si zachovať zdravú autoritu rodiča.