pondelok 1. mája 2017

Obdobie vzdoru - strašiak všetkých rodičov. Prečo je u detí take dôležité?


Ako reagovať na vzdor a nezničiť detskú vôľu, sebavedomie? V tomto článku sa chcem zamerať na to, aby sme sa na obdobie vzdoru pozerali aj z inej stránky.
Pokiaľ sa na obdobie vzdoru či už prvé alebo druhé pozrieme inak, tým pádom sa zmení aj naše presvedčenie o tomto období a čo je najdôležitejšie, úplne inak  budeme k deťom pristupovať, čo zabezpečí, že jeho sebavedomie budeme posilňovať a nie ničiť.
Tu však nehovorím o tom, že nevhodné správanie je dovolené, ani že v období vzdoru má dieťa dostať vždy to, čo chce. Chcem poukázať iba na zmenu prístupu, aby dieťa spoznalo seba a aby sme mi rodičia ostali rodičmi, ktorých si dieťa váži.
Zmenou myslenia a prístupu k dieťaťu si navyše naše vzťahy medzi sebou budeme budovať a bude nám spolu fajn.
Poznáme dve obdobia vzdoru a to prvé obdobie vo veku od 2 do 5 rokov a druhé v pubertálnom veku.
Viem, že hádzanie o zem, krik, kopanie, plač nie je veľmi príjemným prejavom emócií dieťaťa a ani v puberte hádky, neposlušnosť, odvrávanie dieťaťa  nie je príjemné obdobie.
Ako rodičia sme z takéhoto správania smutní, nahnevaní a často sa pýtame samých seba „kde som urobil chybu?“ .

Poznáte to známe “ja sám“?

 

Aj keď je to obdobie nepríjemné, je potrebné, aby si týmto obdobím dieťa prešlo v ktoromkoľvek období. Vtedy sa rozvíja jeho „Ja“. Uvedomuje si seba samého ako samostatnú osobu.
Prestáva o sebe hovoriť v druhej osobe (Sofia chce, Sofia má alebo daj Sofii) a začína o sebe hovoriť v prvej osobe (ja chcem, ja mám, daj mi).
Čiže dieťa postupne poznáva seba, prežíva seba a overuje si svoje možnosti konať samostatne. Chce byť nezávislé a odmieta pomoc ostatných „ja sám“.
No a v puberte potrebuje zasa nájsť seba samého, dostať odpovede na to kto som? Čo chcem? Kam patrím? Čo chcem dosiahnuť?  Aký je zmysel môjho života?
Pokiaľ dieťa nepozná svoju identitu, stáva sa človekom, ktorý sa celý život hľadá, alebo sa nikdy nestál sám sebou a žije iba život druhých ľudí (väčšinou rodičov) a nie ten svoj.

Čo je teda identita?

Je to vedomie jedinečnosti, osobitosti, originality, vedomie seba samého s vlastným názorom, v ktorom sú obsiahnuté rodičovské hodnoty, postoje ale aj vlastné skúsenosti.
Poznáme 4 druhy identity:
  • difúzna identita – nenastala kríza identity, dieťa nehľadalo samého seba, ale bolo ovplyvnené inými osobami a svoje názory podriaďuje im.
  • predčasne uzavretá identita – dieťa nekriticky preberalo hodnoty rodičov.
  • moratórium – kríza identity. Neustále hľadanie a formovanie svojich cieľov. Človek sa celý život hľadá.
  • dosiahnutá  identita – dieťa prešlo krízou identity a na základe vlastných skúseností si vytvára svoj názor a buduje hodnoty.
Z toho nám vyplýva, že pokiaľ sa dieťa vôbec nebúri, zo všetkým súhlasí a nemá vlastný názor nikdy nedosiahne plnú identitu.
Preto, keď sa dieťa búri, či už v prvom období vzdoru (2-5 rokov) alebo v druhom období vzdoru (puberta), tak majme na pamäti, že sa chce stať samým sebou.
Nepozerajme sa teda na deti ako na zlé a neposlušné, ale ako na niekoho, kto sa potrebuje nájsť a vyformovať v človeka s vlastným názorom a skúsenosťami.
Treba ešte poznamenať, aby sme rozlišovali vzdor od zámernej neposlušnosti dieťaťa, pretože sú to dve rozdielne veci.


Prvé obdobie vzdoru

Prvý vzdor začína v súvislosti s rozvojom myslenia a vedomia. Najskôr si dieťa uvedomuje svoje telo a potom svoju psychiku.
Sebavedomie a vôľa sa vo veku 2 až 5 rokov iba formujú, preto sú veľmi zraniteľné. V tomto období by dieťa malo získať základnú dôveru v seba a v svoje schopnosti.
V prvom období sa práve v období vzdoru učí rozprávať a nevie si povedať, čo chce a prečo to tak chce. Chce sa však osamostatniť a byť nezávislé.
Zvyčajne odmieta požiadavky dospelých, je tvrdohlavé, zámerne robí opak toho, čo požaduje dospelý a stavia na aktívnom odpore (plač, krik, hádzanie sa o zem).
Prvý vzdor sa podľa psychológov chápe ako prirodzený jav, ako určitá osobitosť vývinu sebavedomia a vôle dieťaťa.
Vzdorovité správanie je vlastne cvičením svojho ja tým, že sa odlišuje od „nie ja“. Nedá sa to nijak inak, ako tým, že dieťa chce niečo iné ako druhý človek, že odporuje vonkajšiemu svetu. (zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/251227/obdobie-vzdoru-trochu-inak-co-ak-sa-nan-pozriete-z-celkom-inej-strany/_)

 
Pokračovanie článku TU 


E-book od autorky článku 
Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa nájdete na 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára