utorok 10. októbra 2017

Potreba lásky sa v dnešnej dobe zanedbáva. Ako nás a naších blízkych mení láska k lepšiemu??

Láska. Je to slovo, ktoré všetci poznáme, vyslovujeme ho, počúvame ho, no nie vždy lásku používame aj vo svojich slovách a činoch. Čo to slovo „láska“ vlastne znamená? 

 

Láska je z psychologického hľadiska primárna, základná ľudská potreba. 

Sú výskumy, že pokiaľ sa lásky nedočká malé dieťa, často umiera. Je to abstraktná vec, ale dá sa vidieť a cítiť. Vidieť vo forme skutkov a vnútorne cítiť vo forme slov, objatí a skutkov. Lásku každý chápe individuálnym spôsobom, ale v konečnom dôsledku ju berieme všetci ako intenzívny emocionálny pocit.

Lásku pociťujeme k Bohu, k sebe, k deťom, k manželovi, k rodine, ku priateľom, k ľuďom, k zvieratám a aj k veciam. Ku každému ju cítime inak, inak ju preukazujeme a inak ju aj prežívame.
Deti potrebujú od nás úplne niečo iné ako Boh, muž, priatelia. Muž od nás tiež nechce, aby sme s ním donekonečna stavali lego, ale má iné potreby, z ktorých cíti, že je nami milovaný. Samotné slová bez skutkov nestačia.

Nestačí povedať mužovi 5 x za deň milujem ťa a nedať mu to, čo potrebuje. Každý potrebuje niečo iné. Niekto je rád, že má teplú a dobrú večeru, iní zasa potrebujú prísť do pokojného a radostného prostredia, niekto túži po ocenení a uznaní. Muži, keď dostanú to, čo potrebujú, tak vidia a cítia našu lásku.

Rovnako je to so všetkými ostatnými. Priatelia od nás nechcú teplé večere každý deň, ale potrebujú, aby sme im načúvali, pomáhali a boli na blízku, keď sú v problémoch.


Láska – jedno slovo a tak veľmi veľa podôb má

Mne sa páči, ako lásku vystihuje kniha kníh Biblia v 1 liste Korintským v trinástej kapitole od štvrtého verša.

 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávostí, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeja, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane“.

Láska skrýva v sebe mnohé ďalšie slová a pojmy. Ak chceme, aby naše deti boli plné lásky, tak by sme ich postupne mali všetkému naučiť a predovšetkým byť v láske príkladom.



Láskavosť – ľudské dobro vo vzťahu k iným. Vľúdne a prívetivé správanie sa. Ochota, dobrota a pozornosť. Dobrý, prospešný skutok vykonaný pre niekoho, bez nároku na odmenu.
Láskavý – byť milý a činiť dobro druhým.
Milosrdný – mať súcit s ostatnými a pomáhať biednym.
Zhovievavý – nebyť až priveľmi prísny, niekedy povoliť zo svojich nárokov.
Milostivý – odpúšťať, odpúšťať a odpúšťať. Prejaviť priazeň a prijatie, aj keď si to niekedy nezaslúžia.
Láskať sa – prejaviť lásku objatím, túlením, hladkaním, dobrými a milými slovami, či skutkami.
Trpezlivý – znášať bez odporu niečo nepríjemné (bolesť, námahu, utrpenie). Nestrácať nádej, zostať čakať a vytrvať.
Dobrotivý – činiť dobro, byť láskavým a vľúdnym človekom, rozdávať úsmev, jemnosť, nehu a radosť.
Verný, dôverný – byť dôveryhodným a úprimným k iným. Dodržiavať pravidlá rodiny. Mať jasné hodnoty a priority. Milovať pravdu. Byť lojálny a oddaný svojej rodine.
Milujúci – prejavovať a preukazovať iným lásku a náklonnosť. Venovať mužovi, deťom a ostatným veľkú pozornosť, čas a všetky vyššie uvedené vlastnosti uskutočňovať a činiť.


Láska nie je o tom, že nás milujú, ale o tom, že my milujeme iných. Nie je to o prijímaní, ale o dávaní. Keď dávaš, dostaneš, keď miluješ, budeš milovaná.

 

 

Druhy lásky

Vzájomná láska
je šťastie, ktoré si navzájom dávame. Dávame jeden druhému to, čo potrebuje ten druhý, nie to, čo potrebujem ja. Jeden druhému pomáhame, podporujeme sa, zdieľame starosti aj radosti. S láskou a radostným pocitom robíme tie veci, o ktorých vieme, že ten druhý ich má rád a potrebuje ich. Pokiaľ muž robí to, čo má rada jeho žena a žena robí to, čo má rád jej muž, tak sú šťastní obaja.
Napĺňame potreby detí, muža a robíme ich šťastnými. Vzájomná láska nie je o tom, že iba mi dávame, ale aj deti a muž musia dávať nám, to čo potrebujeme zasa my.


Vytrvalá láska
Neprestavajúco, neúnavne a nepoľavujúco milujeme deti i muža. Vieme, že majú chyby, že nie sú vo všetkom dokonalí, ale tiež vieme, že majú aj dobré vlastnosti, vedia robiť aj správne veci.

Pozeráme sa na nich z tej lepšej stránky, aby mohli rásť a napredovať. S trpezlivosťou a vytrvalosťou znášame priestupky, ktoré im odpúšťame, ako oni nám odpúšťajú tie naše. S vytrvalou láskou vychovávame svoje deti a učíme ich mať lásku k múdrosti, k pravde a k dobru.


Nepokrytecká láska
Pokrytectvo je, keď sa pretvarujeme a robíme sa lepším ako v skutočnosti sme. Pokrytectvo je, keď spravíme výnimočne výbornú večeru, len pre to, aby sme niečo konkrétne dosiahli.
Keď chceme po deťoch a mužovi, aby robili iba to, čo chceme my. Ak zradím druhého na úkor svojich cieľov. Keď klameme a nie sme úprimní k sebe, k deťom, k mužovi, ku svojim citom, k citom iných. Alebo neustále sľubujeme a sľuby nesplníme. Zoznam by bol dlhý.
Nepokrytecká láska robí všetko nezištne, bez nároku na odmenu. Iba tak, len preto, pretože viem, že to toho druhého urobí šťastným.


Skrývaná láska
výstižne to vystihuje verš „Lepšie je priame karhanie ako skrývaná láska“ Príslovia 27/5. Možno to poznáme pod pojmom faloš: „Nie, veď to nebolo až také hrozné, že si meškal dve hodiny“, alebo klasické ohováranie, ktoré poznáme asi všetci.
Nehovoríme pravdu, potláčame svoje city, hodnoty a priority. Pri výchove sa môže za skrývanou láskou skrývať to, že deti vôbec nekarháme, nekorigujeme a neučíme ich, čo je dobré a čo je zlé.
Len pre to, aby sme dieťaťu nejako neublížili, radšej im budeme hovoriť iba dobré veci, nenecháme ich niesť dôsledky za svoje správanie a myslíme si, že deťom tým dávame mnoho lásky. Práve opak je pravdou. Je ľahké nekarhať, ale je ťažké pozerať sa na to, ako deti nesú dôsledky svojho správania.
Musia niesť dôsledky svojho správania, pretože inak z nich vyrastú emocionálne aj spoločensky nepoužiteľní ľudia. Také deti si hovoria „ prečo mi to dovolia, veď vedia, že robím zle, čo im na mne nezáleží? “ Radšej ako lichotivé slová povedzme veci na rovinu, prijateľným a láskavým spôsobom, ako hovoriť niečo, čo si nemyslíme alebo tak necítime.
Pravda vždy vyjde najavo a skrývaná láska sa môže otočiť proti nám, aj keď sme to mysleli v dobrom. Láskavým poučením, láskavým slovom, láskavou rečou vieme povedať aj nepríjemné veci, tak aby to tá druhá osoba prijala a poučila sa z toho.


Čo dokáže láska?

 

Láska buduje – s láskou sa buduje rodina, budujeme jeden druhého, s láskou budujeme deti, spoločné ciele, budúcnosť a mnoho ďalšieho. Budovať na autorite, na poznaní, stavať na pravidlách nevydrží, pokiaľ v tom nie je láska. Prídu sklamania, problémy, no láska všetko pretrpí, všetko znesie a znova sa nadeje.


Láska vyháňa strach – „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ Prvý list Jána 4/18. Dieťa urobilo niečo, čo nie je správne a bojí sa povedať pravdu.
Vie, že príde nejaký trest, dôsledok zo strany rodiča. Pokiaľ žijeme láskou a s láskou vychovávame deti, tak dieťa má k nám dôveru. Vie, že nám to môže povedať a vie, že mu odpustíme. No zároveň vie, že ten dôsledok nastane. Dôsledok jeho správania si musí prežiť ono samo, lebo vieme, že sa tým niečo naučí a to ho posunie ďalej. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/255847/vsetko-co-potrebujeme-je-viac-lasky-tusite-co-dokaze)

POKRAČOVANIE TU






piatok 6. októbra 2017

Škôlka stále strašiakom? Prinášame vam rady, ako dieťaťu uľahčiť nástup do škôlky.

Nástup do škôlky je pre dieťa novým, nie ľahkým, ale za to potrebným a významným medzníkom. Naučí sa nebyť závislé od rodičov a bude samostatnejšie. 
 
Dieťa si nájde nových kamarátov, spozná to, že deti majú odlišné hodnoty, uvedomí si, že pravidlo rodičov, nemusí byť pravidlom učiteľky a tak sa naučí prispôsobovať požiadavkám a prostrediu.
Zistí, že doma niečo môže a v škôlke už nie. Uvedomí si, že nie je stredobodom pozornosti. Učí sa novým sociálnym vedomostiam, zapájať sa do skupiny, naučí sa spolupracovať a presadiť.





Taktiež je v škôlke mnoho zábavy, hier, hudby a kreativity, pri ktorých si dieťa rozvíja svoje schopnosti a vedomosti. Najlepšie je dieťa na škôlku pripraviť a to v rôznych oblastiach:

Samostatnosť a hygiena – naučiť dieťa samostatnosti v obliekaní, jedení, nemať plienku, umyť si zuby, použiť toaletu, vysmrkať sa, upratať hračky, naučiť ho zaspávať samé a prezúvať sa. Dieťa by malo vedieť komunikovať, poslúchnuť učiteľku, vyjadriť svoje potreby, podeliť sa o hračky, pozornosť a tiež sa chvíľku sústrediť na cielenú činnosť.

Nezávislosť od rodičov – nezávislosť od vás budovať už do narodenia, pomaly a postupne tak, aby to dieťaťu pripadalo ako niečo normálne. Dieťa zistí, že sa vždy vrátite a ste si vzácnejší v tú chvíľu.


Spoznať škôlku a okolie – možno pol roka pred tým, ako dieťa ide do škôlky, ísť na prechádzku popri škôlke, kde bude dieťa chodiť. Možno poprosiť pani riaditeľku v popoludňajších hodinách o malú exkurziu škôlkou. Rozprávať sa o tom, čo tam deti robia, ako sa tam hrajú a čo všetko sa v škôlke naučia. (zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/243805/nechce-chodit-do-skolky-prakticke-rady-i-slova-ako-sa-dietatu-v-boji-so-skolkou-prihovorit/)

POKRAČOVANIE TU 



Viac sa dočítate v e-booku na

 alebo na