utorok 28. novembra 2017

Už nevládzem! Na všetko som sama, nič ma nebaví! Ako si znova nastaviť vnutornú pohodu?

Pozná to každá z nás. Ale tento článok nie je iba pre ľudí, ktorí si myslia, že sú preťažení, vyhorení alebo v neustálom strese. Aj človek, ktorý si život užíva, ktorý si nájde na seba čas, sa môže dostať do stavu vyčerpanosti, lenivosti, či únavy.






Viem, o čom hovorím, pretože športujem, dám si teplú vaňu, idem na prechádzku do prírody a aj tak príde obdobie, kedy neviem, čo skôr. Časová tieseň a termíny ma vedia dostať do stavu, kedy sa necítim dobre a som nervózna. Nie je to však z toho, že by som si nevedela zorganizovať deň alebo urobiť plán.  Ide o to, že mám toho tak veľa a nestíham to zahrnúť do svojich plánov, či dňa.
Chodím do práce, chodím zároveň na dve školy, mám rodinu, domácnosť, záľuby a mnoho ďalších aktivít. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. Tiež milujem svoju rodinu a rodina je pre mňa prioritou číslo jedna – teda mám pre ňu vyhradený čas, ktorý nevymením za nič.

Jedine čo mi ostáva, aby som nevyhorela, alebo nebývala podráždená, je dať si toho na plecia menej. Niečoho sa musím vzdať a rozhodujem sa na základe svojich priorít.




Aby sme sa zo života tešili

Ak aj vy ste na tom podobne  a cítite, že už toho máte na sebe veľa nabalené, tak skúste prehodnotiť, či všetko čo ste si zobrali na plecia, aj musíte urobiť.
Túžim, aby som si každý deň užívala, aby som sa tešila z každej činnosti, ktorú robím, ale ak je toho fakt na mňa veľa, tá radosť sa niekde vyparí a nahradí ju stres a nervozita. A to nechcem. Možno aj vy si toho veľa naplánujete a potom z toho čo robíte, nemáte radosť, pretože vám hlavou beží (ešte toto, ešte tamto, na to som zabudla...).

Svet sa nezrúti, keď si niečo, čo sa dá odložiť, necháme na neskôr. Aj keď nič nerobiť občas treba. V tomto článku sa zameriavam na to, že si na seba ako ženy, manželky, matky kladieme príliš vysoké nároky a zabúdame na to, čo je pre nás skutočne dôležité a zabúdame si tie veci vychutnávať. Z času na čas sa to stane, no nemalo by to byť životným štýlom. Náš životný štýl nech je radosť, pokoj a spokojnosť.




 


E-book od autorky článku nájdeš na 











U niekoho prichádza stres, nervozita z dôvodu, že si myslí „všetko je na mne“ . Je na mne, aby bola domácnosť  vždy tip-top,  aby z detí vyrástli dobrí ľudia, aby som zabezpečila deťom všetko čo chcú, aby sa môj manžel- partner zmenil.... Niekto má stresy z toho, že sa neustáte s niekým porovnáva a chcel by byť ako jeho sused, či kamarátka. Možno niekto má stres z toho, že stále po niečom túži a s ničím, nikým nie je spokojný. Každý to má inak.


V dnešnej dobe je stres častým javom už aj u detí a to je varovný signál, aby sme seba, svoje deti naučili prichádzajúci stres rozoznať a nedovoliť mu preniknúť do nášho života.



 

Ako na to?

1. Ak sa cítime nesvoja, nervózna alebo v strese, porozmýšľajme, kvôli čomu sa tak cítime a skúsme prehodnotiť priority alebo daný postoj. Niekedy stačí zmeniť iba postoj k danej veci, pozrieť sa na vec z iného uhlu, pozitívnejšie a už sa stres eliminuje. Pokiaľ je nervozita dlhodobejšia, mali by sme porozmýšľať, či sa niečoho môžeme vzdať, aby sme vedeli byť pokojnejšie a šťastnejšie.



2. Cvičenie, šport, záľuby , dostatočný spánok nás vedia nakopnúť, dodať nám energiu a silu pustiť sa do vecí, ktoré máme na pláne. Pokiaľ cvičíme pravidelne, vieme, že sme menej unavené, a že toho stihneme oveľa viac, ako bez nejakého pohybu. Mnohí hovoria, že na cvičenie, záľuby nemajú čas. Ľudia si však nenájdu čas na veci, ktoré nepovažujú za dôležité.(Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/257862/koncim-je-toho-na-mna-vela-co-v-take-chvile-ako-si-svoj-zivot-uzivat/)





POKRAČOVANIE TU 


štvrtok 9. novembra 2017

HRANICE vs PRAVIDLÁ. Zistite, aký je v nich rozdiel a kedy, ktoré uplatniť.

Určite sa každý z nás s týmito pojmami stretol. Poznáte však, čo skutočne znamenajú a aký je medzi nimi rozdiel? 


 


Nielen pri výchove detí, ale aj v osobnom, manželskom a pracovnom živote, by sme mali mať stanovené hranice a dodržiavať nejaké pravidlá. A to nie len my voči iným, ale aj ostatní voči nám. Je to potrebné na to, aby sme si zachovali svoje ja, aby sme si mohli dovoliť byť samé sebou a aby sme mohli robiť to, čo je správne, to čo nás baví a napĺňa.


Život bez hraníc nám prináša:
Nemať: vlastný život,  názor, vlastné a skutočné pocity, vlastný voľný čas, pocity viny, vyčerpania. Stávame sa terčom manipulácie, preberáme zodpovednosť za iných...

Život bez pravidiel nám prináša:
Chaos, neustále vysvetľovanie a opakovanie, nezodpovednosť, disfunkčnosť....

Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že život s hranicami a s pravidlami je predsa len lepší. Avšak len bezhlavé dodržiavanie pravidiel a hraníc bez lásky nemá nijakú cenu.



 
Dôsledné dodržiavanie a rešpektovanie vnútorných hodnôt,  hraníc každého člena
rodiny,  zaručí to, že každý bude v rodine slobodný a šťastný.

 List Galaťanom 5/13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske. 






Ako manželka a matka môžete uvariť večeru, ale nie ste povinná ju viackrát podávať a prihrievať. Pokiaľ ostatní členovia rodiny vedia, o koľkej večeru podávate,  chcú sa jej zúčastniť, musia si zabezpečiť to, že sa dostavia domov v určený čas. Pokiaľ nie: „nech sa páči večera je v chladničke, poprosím poumývať riad a kuchyňu nechať v takom stave, ako  ju našli.“ Zdá sa vám to sebecké?
Možno to tak na prvý pohľad vyzerá. Sebecké voči komu? Mužovi alebo deťom? Či sebecké voči vám? Cítite vinu za to, že muž dlho pracuje a vy nie ste schopná mu večeru ani zohriať? Dieťatko je už unavené, mám mu ešte pridávať roboty?






Právo matky na vlastný čas

 

My ženy často máme takýto scenár v hlave, avšak nie je správny.  Nie je správny v tom prípade, pokiaľ sa nechceme nechať využívať a zneužívať. Každá manželka a matka má právo na to, aby mala svoj vlastný čas, nebola otrokom muža a detí, ale bola slobodná a šťastná.
Keď muž a deti zistia, že mama si váži samu seba, nenechá si zo sebou robiť čokoľvek, postaví sa za svoje hodnoty, tak si ju budú aj viac vážiť. Navyše, sa každý člen rodiny naučí preberať zodpovednosť sám za seba. Pokiaľ viem, čo je v mojej kompetencii, čo vlastním, za čo mám zodpovednosť, nadobúdam pocit slobody a možnosti voľby, za ktorú preberám aj zodpovednosť a nepreberá moju zodpovednosť niekto iný (v našom prípade milujúca mama).
Čo si myslíte, ktorá mama dá svojmu dieťaťu viac do života? 
Ktorá za dieťa všetko urobí, len aby netrpelo - alebo tá, ktorá nechá niesť dôsledky  rozhodnutia na dieťaťi?
V prvom prípade nesie zodpovednosť za rozhodnutie dieťaťa mama a v druhom prípade za svoje rozhodnutie nesie zodpovednosť dieťa samo. Čo si myslíte, ktoré dieťa bude v dospelosti šťastnejšie a vyrovnanejšie? (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/256866/poznate-rozdiel-medzi-hranicami-a-pravidlami-mali-by-ste-je-to-dolezite/)


Pokračovanie článku  TU